Čierne sú mraky nado mnou.
Jeseň, je šialená do poslednej kvapky.

Prší – Sústavne prší.
Kytice spomienok vädnú na teba.
Sú obrazom búrky jesene,
ktorú si ako mladosť v sebe nesieme.
Čaká nás ešte dlhá púť.
Roky však nezastavíš.........
Vrásky sa nám vryli do tváre
a my starneme s časom, ktorý ťažko dobehneme.
Veď život si berie iba to, čo mu patrí,
tú lúku snov , tú lúku motýľov viac nelietať.
A stačí tak málo, spojiť dlane a vieru v srdci mať.
Veriť, že listy padajúcich zo stromov sú básňami,
v tichu pre teba, keď sa na chvíľu zastaví čas...
a my sme iba súčasťou lánov v žírny klas....