Písmo:
A-
|
A+
Jeseň za oknami sa usadila sa ako pena na káve.
Zahniezdená v korunách stromov
holá bez jediného listu,
tajomná a vždy záhadná.
Prichádza s dažďovými kvapkami
ako nevítaný hosť,
nesie sa prúdom vetra,
po oblohe cez mračná.
Je vždy tu, ako vždy....,
neskutočne zázračná.
S ňou november uzimený, sychravý,
dávam si cukor do kávy.
V uliciach zračia sa kaluže vody,
s nimi jeseň a jej priateľ dážď do pohody.
Letmým bozkom ju osuší.
A večer?
Pozve ju do reštaurácie na suši.
Jeseň za oknami sa usadila ako pena na káve.
