ako pena na káve
Slnko na oblohe
je zhasínajúci diamant.
Srdce mám z toho na mraky
Reštartujem myšlienky
vo vlastnom programe,
chvejem sa sa
ako nedopísaný papier.
Dážď sa rozpráva s kvapkami
v priamom prenose - rodí sa báseň za šera.
Mesiac obesený bez perspektívy,
vlasnú smrť popiera.
Všetko so mnou zmieta.
Odklepnem posledný verš
a zhasnem ako cigareta.






