Každá hviezda
hľadá svoje brehy.
Je noc zahniezdená v čase.
Mraky tiahnu k Veľkému vozu
ako pstruhy k Jordánu.
Mesiac ďalej pláva k horizontu diaľok
ako starý, unavený hráč.
Dobýjaš vlastné skaly na úpätí,
kde sa ruža papradí.
A ty sa pýtaš. Čo si zač?
Sú časy, ktoré sa viac nevrátia.
Všetko plynie medzi prstami
ako čistá rieka.
To je ten osud, pravé znamenie,
istá cesta pre človeka,
kadiaľ kráčať má,
kadiaľ musí ísť.
