Písmo:
A-
|
A+
Mesiac je zapriahnutý do Veľkého voza.
Sedím za stolom, noc ešte nedozrela na ráno.
Všetko spí. Je Boží pokoj medzi hviezdami.
Ostalo iba spomínať, ostatné je dávno za nami.
Noci bývajú chladné, ako keď položíš vietor do dlane.
Polnočné nebo spustí svoje rolety, v tej chvíli
každá spomienka vo mne ako slnko zapadne.
A ráno oči mi pretrie zrak - znova sa do okna zahľadím.
Dobyjem svoje koloseum - vlastný Rím.
Poézia sa dotkne brehov a zakotví mi na perách.
Už svitá do básne. A ráno stojí pri dverách.
