Leto je horúce
ako posledné slová
pre teba,
keď zlomil sa čas
a v pohári dozrievala búrka.
Ostal iba prázdny byt.
Na stole rádio
a nekonečné ticho
ako prázdna ozvena
do bolestného poludnia.
Slnko si vybralo
oddychový čas,
sedelo na terase
a tvoja tvár
mizla v spomienkach.
Čas všetko vyrieši.
Klin sa klinom vybíja.
Nesmieš spustiť slzy,
po dráhe, na pery.
Bolesť, tá
pokrvná sestra radosti
zaradila spiatočku
a nevrátila sa viac.
Ostali iba dni zamknuté
v srdci na zámok.
A kľúče od dverí.
Kto mi dnes, ale uverí?






