Na Veľký piatok prvé
rozkvitli puky na stromoch,
ktoré kedysi v Kristovej zemi
zapustili korene.
Starý Eufrat ohýba svoj chrbát,
jeho brehy ako nedobytné hradby
Herodesovho vojska mlčia
cez bolesť, cez kríž,
z ktorého tečie Kristova krv.
Jar avizuje svoj príchod,
akosi prebýva mráz v srdci
ako nepodajný nájomník.
Voda večne smädná je,
pýta si svoju daň
nás, ktorí zradili,
ktorí ukazovali na Krista prstom
a túžili, aby hľadel
do tváre vlastnej smrti.
Cesta na Golgotu,
je cesta bez návratu
a však je to cesta kríža a Krista zároveň.
Ďeň sa rozochvel
ako struny samotnej Lýry.
Na piedestál vystupuje Kristova smrť.
Kristus je láska, láska je Boh
a smrť vykúpením,
aby sme vedeli, čo láska Krista
pre nás znamená.
Chladný vietor vtesnáva
večný Jeho odkaz do kameňa.
Kto vo mňa verí, večne žije.
Pravda je nahá a Boh je tak sám.
Všetkým mojim čitateľom a priaznivcom,
želám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov.
Váš
Gabriel Németh
