Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
rozliatej na srdci rovinatej krajiny
plnej úžin,
kde voda povstáva a tečie proti
prúdu, kde ruže nepýtajú viacej piť,
je skala menom tvoj a môj deň,
kde noc spieva tme posledné rekviem
a dáva posledné zbohom do rána
presne o pol štvrtej, keď svitá,
v ten deň – v to ráno
láska je krásna, keď pramení priamo zo srdca...., (zdroj: www.googleobrazky.sk)
je každá ruža zvitá do pukov
ako tvoje hrejivé áno.
Biele sú všetky kvety,
biely je sneh na tvojom závoji,
biela je neha
a
všetky naše túžby,
kým sa láska neopýta na presný čas
a
dvaja na jednej ceste životom
reštartujú svoje dlane
pre spoločné rána,
pre dni plné slnka,
pre tých, ktorí o ich šťastie stoja.
