Písmo:
A-
|
A+
Za letu bielej hrdličky,
akoby Boh striasol zo seba všetky smútky.
Pohol svet trochu vpred a len tak usmial sa.
Na koniec rozžiaril šťastím nebesá.
Pastier v košiari to má vždy ťažké,
strážiť svoje ovečky, učiť ich pokore a láske,
ďakovať tráve , že rastie čerstvá zjari,
že nebo vždy šťastné je,
v júni, v apríli, či v máji.
Keď prší teplý letný dážď,
keď kvapkami voňajú tvoje vlasy,
v ktorých sa ukryla noc, vykrojená z albumu
túžob rozpredaných na drobné.
A ráno je nebo blankytno – modré
ako Shakespearovske Benátky.
Je let snehobielej hrdličky,
s krídlami tajuplných ako deň.
Ako nedeľný obrus,
vyšívaný snami pre každého,
ktoré raz splnia sa.
Napríklad pre let hrdličky
touto básňou nad nami.
