v ktorých hniezdi leto,
je hodenou rukavicou
horúcemu letu bez publika.
Hrá na javisku
ako Sofoklesova Antigona,
ponorená do drámy.
Hrdo hľadí nebu do tváre
ako Kristove oči
do nebeskej katedrály.
Leto sa zapálilo
do poslednej zápalky.
S pokorou zostúpiš zo schodov
a pozrieš na zvláštny obraz ,
ktorý dýcha menom galéria.
A ty pochopíš, obrazy sú drámou
tvojho vlastného svedomia.
Ostala iba vôňa - vôňa leta
a mráz v srdci, pred ktorým
žiadne leto nevykúpiš,
keď sa zdvihne čas
ako rozprávka z kríža.






