Písmo:
A-
|
A+
Kvety ako sneh na rukách.
Ruža na skale sa papradí.
Každá loď potrebuje vlastný breh,
večný raj vždy nové záhrady.
Každá zem vyprahlé pery má,
prelomí bolesť priamo zjari.
Z každého svetla raz zrodí sa tma,
vždy a neustále hľadí tvárou tvár.
Stratili sa hviezdy ako tvoja reč,
ako slnko vchádzajúce za horizont.
Povädli ruže, po ktorých každý máj túži.
Ostalo ticho uprostred ozveny,
iba stisk kľučky,
to večné zbohom medzi pery.
Kto našej láske priadko šťasteny zverí?
Veď necháš stáť bolesť pri dverách.
Letné lásky sú krátke ako cigareta.
V oku slza - nad hlavou ostrý bič.
Mala som ťa rada, tá stokrát obohratá veta.
Potom prázdne dlane a v nich veľké prázdne nič .
