Ráno chytá motýle do pavúčích sieti,
je zvláštne ticho, akoby sekerou uťal kat.
Leto k brehom nenápadne letí.
Pýtaš sa ma. Už po koľký krát?
Letu sa lýtka zapália vždy z mája,
májovky kvitnú v tvojej blúzke.
Oberačka ako z raja,
i stromom sú sady akosi úzke.
Široké sú srdcia od východu na západ,
cesty sú ďaleké, tak blízke.
Večer k tebe schvaľuješ každý môj vpád,
keď ti nesiem sfúknuté leto v miske.







