Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
tak píše básnik, keď dvakrát unikne z hrobárovej lopaty a na blízku má smrť...., (zdroj: www.googleobrazky.sk)
Svetelné batérie
vlastného srdca,
kým žijem, kým dýcham.
Žiadna v živote to tvrdza
len Neapol, Benátky,
muž menom Čingischán.
To boli moje svety –
To svetlo do tunela a návrat späť,
keď v srdci rozkvitáš
ako orchidea, ako kvet.......
.......a iné svety....,
ležiaci so smútkom
v očiach na áre.
.....a stále, v každom okamihu,
keď otvoríš v srdci vlastnú knihu
..... a píšeš ďalej vlastné dejiny.
Sú cesty návratov, láska moja, k tebe späť.
