Večer spúšťa rolety,
kdesi na štvrtom poschodí,
v malom, ale predsa...,
veľkom byte pre lásku,
srdce nám bliká ako semafor.
Mesto ponorené v kóme.
Je večer na dve dlane pre vesmír
a Malého princa,
ktorý stratil vlastnú planétu.
A v každom takom zázraku,
prebudí sa v nás dieťa,
jeho zvonivý smiech
ako rozprávkova podkova.
Vyznanie vtesnám do slova.
Už viem, stačí veriť na zázrak.






