Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Sklopený zrak ako veko na truhle.
Smrť zblízka skolil čas.
Tak odchádzal starý otec v roku 1981.
Stál som tam medzi krížmi a premýšľal.
Prečo živí kopu mŕtvym hroby?
Pre slzy, ktoré ťažko ktosi pochopí.
Mal som dvanásť, hlavu plných detských snov
a starootcovské leto v spomienkach.
Hodil som mu do hrobu za hrsť hliny
a prial si, aby tu ešte bol na chvíľu,
na okamih len tak, keď sedel
pod starým dubom na dvore
a babka v dome piekla jablkový koláč.
Deň voňal jeho múdrosťou.
- Smrť si raz nájde každého
ako kríž svoju bolesť. – povedal,
keď vynášali suseda na márach.
Až po rokoch ako zrelý muž
kladiem znova veniec na jeho hrob,
zapaľujem pri jeho kríži sviečku.
Som presvedčený, každý plameň
skrýva jeden stratený život.
na hroboch (zdroj: www.googleobrazky.sk)
