ako včera po špičkách.
Núkaš mi kávu.
Ja zavesený na počítači,
píšem básne do ticha.
Je ráno.
Dobre poznáš jeho farby.
Vždy svieže
ako tvoje dlane
prezreté na dotyk.
Položíš kávu na stôl
a povieš: " Si iba môj. "
Zamiešam cukor.
Tak sladkú vždy
si ťa odpijem z kávy.
V žilách mi horkne
túžba po tebe.
Krásne sú chvíle
keď sa prebudíš.
Tie ranné okamihy
s tebou - bez teba.
S cukrom i bez.






