Aktivujem si vlastné šťastie
so zeleným štvorlístok v srdci.
Nebo je nedeľný obraz z galérie.
Farbami jari ožívajú puky na stromoch,
keď sa mraky slzia a rodí sa
vytrpená láska ako z kríža,
pre plač, pre úsmev.
Skladám Bohu účty za svoje hriechy –
vylievam bolesť z vlastných brehov
a spomienky, kým sa rieka v tebe rozvlní,
kým sa v nás city upražia ako láva
a za oknami rozprší sa dážď
Náhle sa zvony rozozvučia,
holub vysoko vyletí,
až nám svojím letom zastrie zrak.
Pristupiš k oknu, nahneš sa k nemu a povieš.
- Láska nepozná grafikóny.
Príde, keď to najmenej čakáš. –
Výstupy, nástupy...Náš vlak sa práve rozbieha.
Som rád, že na stanici ma vždy ktosi čaká.







