
Spočítané sú všetky plusy – mínusy,
i to, čo SME, i to, čo sa nemusí.
O pol piatej ráno sladím si kávu na vyše,
nebo sa poéziou plného dňa kolíše.
Čosi sa vo mne prebudí,
Je mrazivá zima – prvý srieň
a ranné klavírne nokturno.
Všetko je all right a svet torno
bez detí....,
Po rokoch mi chýba detský džavot.
Byt je tak prázdny.
Sneživý december od bolesti
na bielych klávesoch hrá.
Ráno sa zrazíme v kuchyne,
na pol siedmu
a zavesíme biele vločky na záclony.
Sadáme si k stolu,
veríme káve na podnose
a všetkým našim snom o nás.
Prežívajúc, občas búrky,
v ktorých rozčesal si vlasy
a zaplietol rýmy do tvojich copov
ako spletá pavúk svoju sieť,
tak ako si muselo to naše ráno znieť.
Náš neskutočný svet bez detí.