
Tma drása nervy polnočnej oblohe
ako struny na kontrabase
a vetrisko reže svoju ostrú nôtu.
Na nebi kvantum hviezd
a dozretý mesiac plní svoju kvótu.
Mačky v serenádach predbiehajú sa,
kto je väčšia star.
Táto noc v jasnom obraze,
je ako Hitchcockov dar.
Človek chápe túto filozofiu
a spomienky ďalej žijú
v čierno – bielych farbách
ako starý dobrý film.