na chladné, mrazivé, betónové ulice.
Sú dni, keď i chladný november vie rozprávať,
akoby studňa pršala. Je taký deň s dažďom na tvári.
Autá pneumatík dýchajú asfaltový kyslík,
ten november zúrivých kvapiek nemá nikto rád.
Pritom je taký krásny, že v sebe ako perlu túto báseň vlastní.
A je zima, sneh si tyká s dažďom, ulica má na perách sneh biely.
Báseň sa zaleskne a každý jej verí. Nezáviďte dažďu, ťažkú prácu má.
Rozdávať čerstvý oxigén, nezáviďte dažďu, je starý a nosí ošúchaný kabát.
Nemení nikdy tričká, slnko vždy s úsmevom vyčká. Preto ho mám tak rád.






