Som ako vietor skosený búrkou,
ktorý vstáva z popola.
Bitý päsťa v ringu,
a predsa so vztýčenou hlavou hore.
Oprášim zo seba špinu,
usadím sa za stôl
a píšem.
Slnečné poludnie dozrieva
ako réva.
Pero v ruke. Rozmýšľam.
Svet je ťažký hlavolam.
Rozriešiť ho je rébus.
Tak skús,
pochopiť ma, Ty, nad nami.
Slovo, je pre mňa cesta,
je pre mňa zbraň.
Bože, takých ľudí si vždy chráň!






