/ priateľke D. /
Ráno ustlané na perách.
Vetrané srdce s rámom i bez .
Zhlboka nádych v hrudi,
ktorá má pokoj a mier v duši,
ako keď sadá jemný vánok
na dotyk pavúčích sieti,
je ráno s marcovým slnkom na dlh.
Nič nie je stratené,
ani včerajšia tvoja hlava sklonená
na mojej hrudi,
zaplatený účet za nájom,
tvoj pramienok vlasov,
ani tvoje krásne prsia,
z ktorých som si dnes spravil
mliečny bar.
Ani tie tvoje hladké stehná,
ja stratený v tvojom čiernom bludisku.
Sú rána, ktoré stoja za to,
keď vták pevne stojí na svojom nastavci,
a záhrada za oknami s tebou,
je neskutočný raj.
Každé ráno máme doma taký Eden.
Rád ochutnávam tvoje ňadrá,
sú zrelé ako réva,
až sa to iskrí, až sa stmieva.
Dvíha sa deň pomaly, ale iste.
Nebo je krotké a predsa hmlisté.
Sú rána, ktoré stoja za to.
Sú rána, ktoré majú gule.
