Dážď rozčesáva vlasy búrke.
Čosi sa derie
v mene chladného októbra za oknami.
Nebo roztrhané na mraky
zabudlo na svoje bohatstvo,
a čas si ďalej ukrajuje
z pribúdajúcich minút.

Len ja hľadím na hviezdy
ako do vlastného svedomia.
Vraciam sa cestou
pod plačúcim nebom
od kolísky po vlastný hrob.
Za splnu mesiaca
vždy verím na svoje kráľovstvo.