Jeseň o vietor opretá,
ostré slová v prievane.
S dažďom v oku odetá,
pravý chlad všetkých ovanie.
Za oknami kvapky perlia sa,
Spúšťa sa búrka ako patrí sa.
V záblesku chvejú sa nebesá,
Staručký október vatrí sa.
Sú okamihy ako dúhy,
slnko sa zrána rozjasní
Dážď svieti v každej chvíli,
že nie nadarmo sme tu žili.
Nádej existuje! - Mier večný na perách!
Žiadne vojny! - Žiadny strach!
