Dohára voda v studni na dva kroky k ránu.
Aktivovaný deň sa spúšťa dolu k brehom,
prívalom vľn pre báseň, pre slovo,
v ktorom brieždia sa ruky básnika.
Každú vojnu porazíš básňou sýtou ako chlieb.
Rozdáš sa do posledného krajca, máš

vietor v očiach,
dávno sa v ňom splašil čas a vyprahnutá rieka,
veriac, že studňa má právo na svoj smäd.
Sú vody, nepreklenie ich ani sila Herodesa,
iba to pravé slovo pre báseň, odpúšťa sa
v nej každá vina, že stmieva sa
pri každom kríži za synov, za národ.






