
Len tak rozvíri
tanec slov
a necháva báseň
na papieri dozrieť včas.
Sú chvíle, keď s perom
v ruke mlčí sa.
Srdce sa napne ako slák
a ticho splynie v rieku
zvláštnych tajov,
v tom okamihu,
sa i jeseň stáva májom
a nebo diaľou chveje sa.
Tak mlčí básnik,
keď rozdáva sa
do poslednej omrvinky,
pre tento svet veľký,
a predsa malilinký.
A báseň ďalej dozrieva
do večnej slávy.
To iba Boh slovo,
jeho silu a moc slávi.