Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
V predsieni srdca
druhé Nagasaki.
Ruky ostali prázdne
ako môj účet v banke.
Len čierny havran
splýva s nocou do ticha.
Napätie v izbe
krájam ako chlieb.
Je noc na ostrie noža.
Zamkýnaš svoje sny
na dva západy.
Mám právo snívať o tebe,
rozpredať vlastné šťastie.
Byť sebou samým,
rozumieť slovu,
ako vlastnej modlitbe.
Na jeseň rána bývajú chladné.
Sú obrazom kvapiek do nášho príbehu.
Pri ňom ani sviečka,
zlomená v plameni nedýcha.
O to teplejšie sú dni babieho leta,
moje básne utkané z pavučín,
naše sny a túžby....,
Existujeme jeden pre druhého,
žijeme našu lásku úver.
Splácame Bohu,
čo je nám dané.
Je zvláštne ticho v dlani,
A tvoje pery sladšie ako smrť.
