Vietor spí ako tulák pod oknami,
práve sa brieždi svitaním,
je niečo medzi zemou a snami,
keď na doskách svet si obyčajný mím.
Život nepotrebuje veľké gestá,
od slova k činom treba ísť,
je jasný cieľ i známa cesta.
Zo stromu opadne i posledný list.
A ty hráš vlastnú drámu ako herec pravý,
deň bije do okien pästiarským úderom ,
najprv podpásovka - ľavý hák , potom pravý,
padáš na kolená , poddáš sa vlastným údelom.
Občas máš pocit, že svet je úplne malý,
doháraš ako posledné nebo bez Boha.
Tvoj osud sa volá Muhammad Ali,
rany sú vlastná krv a ťažko vykúpená sloboda.






