Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
strom samotár (zdroj: www.google.obrazky.sk)
Zachytiť slovo v daný okamih,
len tak postaviť sa do okna
a napísať báseň.
Zladiť vlastné stopy so životom,
v ktorých kráča poézia.
Tak akosi vstáva ráno,
ruka v ruke s básnikom
a nesie jesenné lístie v povetrí.
Keď rúbu strom,
zem plače v spomienkach
a puká v kríž srdce básnika.
Často myslím
na stromy bez dychu,
na ich posledný čas.
Dnes dali priestor mojim očiam,
vyplakať sa horou,
nechali sfúknuť báseň,
na dážď v priamom prenose.
