vo vyhnanstve, vo vlastnom srdci.
Miluj vždy a odpúšťaj!
Večer sťahuje žalúzie,
hmla sa dvíha ako varovný Boží prst.
Sme všetci deti Zeme a dobre vieme,
že točí sa. A všetky naše viny,
ktoré sú, a ktoré len prídu,
že milujeme a nepoznáme inú.
Vieru v cestu, ktorá
sa s kameňmi ako ostrie snúbi,
že Boh nás ľúbi.
Je taký večer medzi hviezdami,
keď ďakujem nebesiam.






