srdce mäkké ako ranné svitanie a slovo,
slovo, to pravé korenie, ktorým začína každá báseň.
Zohreje tvoje dlane ako piesok púšte v daný okamih.
Si slovo. Si poézia, si jedna z nich......,
Páperie, ktoré sneží z neba, keď zima si vyzúva topánky,
keď vietor opretý o mráz vypredáva všetky altánky.
Keď jeseň s lístím zhorí, keď stavajú sa vzdušné zámky,
poézia, tá večne žije ako na hrudi diadém.
Poézia je večná láska a v očiach krásny sen.






