Povedz mi vietor a ja ti donesiem jar.
Povedz mi. - Chcem tvoje dlane. –
A ja sa ti rozpíšem do krvi.
Povedz mi svoje áno

a ja ti poviem.
Prečo verše pretekajú vodou,
keď dotýkam sa tvojich brehov.
Noc brázdi za oknami
a verí na hviezdy.
Nesie nám osudné leto,
patrí iba nám.
Ruže už dávno
spísali svoj testament.
Raz zvädnú, keď príde ich čas.
Ostane po nich vôňa,
ten zvláštny okamih.
To leto pretrvá..,
nikdy nekončí,
ako verše položené na vodu.
Pritom stačilo tak málo.
Veriť, aby žiť za niečo stálo.