Tvoje básne čítať je ako maľovať nehou obrazy.
V nich nikdy slnko nezapadne,
len jemný vánok v korunách stromov,
dotkne sa ma zľahka.
V tvojich básňach je viac slnka,
ktoré mi dáva optimizmus do žíl,
dáva silu, a všetko, to čo človeku chýba,
keď srdce trápi žiaľ.
Z mrazivého decembra vieš vykúzliť horúci máj.
Všetko žije v tvojej poézii.
Preto sme my dvaja duchovne sýti.
Umenie je prameň,
vždy a za každú cenu v srdci skrytý.
Stačí ho objaviť, objaviť krásu slova.
Áno máte kolegyňa pravdu.
Poézia každý problém zdolá.
Tak vrelé pozdravenie
zasielam ti a na odpoveď čakám.
Báseň je modlitba, s ktorou pri oltári kľačím,
a prosím Boha, aby poézia večne žila.
Báseň je ladosť jarného vetra,
ktorý vždy nájde svoj smer.
Vídim ťa, čítam jasný súhlas z tvojich pier.
Tak ostávam s pozdravom
tvoj kolega Gabo z literárnej brandže.
Poézia nech je večne živá!
Vietor za oknami je odrazu tak hrejivý a krásny.
A ty básnik už túto báseň zhasni.
Pretože i v tme svieti poézia,
tá dáma ktorá nosí jar.
Poézia je náš každodenný chlieb.
Nech večne žije! Nech!
