Mať vlastné srdce na uzde,
vždy krotiť svoje vášne ako starý artista.
Mať váživé slová na jazyku,
i keď sa pravda ostrí na hrane.
To donesie čas a zrelosť muža,
ktorému striebro vo vlasoch prebýva.
Pravda je viera v Krista.
Pravda je chlieb upečený do zlatista,
ktorého kôrka občas zhorkne.
Pravda, zlomená v plameni,
stále žije a ukazuje správny smer.
Len život nás naučil mlčať v danej chvíli.
Zomiera jeseň, keď sa pod ňou konár píli,
ostáva popol, púha pahreba.
A zvláštny pocit, ktorý z kože derie človeka.
Svet je ako paragraf nespravodlivý a cesta ďaleká.
Pravda je Rubikova kocka,
pozeráš na ňu zo všetkých strán
a nechápeš, ten čudný hlavolam.
Prečo sa už pravda nenosí ako biela košeľa?
Stratený mesiac mlčí, vie o tom svoje,
na oblohe ostal sám. A človek s ním
a uhnaná pravda do košiara.
Pravda, ktorá slepne a oči otvára.
