
Na lustri svieti svetlo
ako opustený vták.
Je večer rozpredaný
na sny a iné impresie.
S cigaretou v ruke,
chytám sa do spomienok na teba
ako rybár úlovok do svojich sieti.
Všetko sú spomienky
zviazané do kytíc,
ktoré nikdy nezvädnú.
Tvoje oči plné neba,
keď na mňa hľadíš s pokorou,
keď dážď je pokrvným bratom búrky.
Pristúpiš ku kávovárnej kanvici
a preváraš vodu ako moje svedomie,
s pocitom, že ťa milujem na úver.
Vlastným srdcom splácam
všetky svoje hriechy a pýtam sa.
Prečo za oknami prší?
Prečo sa moje srdce trhá na mraky?
Keď ťa mám tak rád......