Písmo:
A-
|
A+
Bola čierna noc
ako tvoje čierne havranie vlasy,
prebúdzali sa v nich hviezdy o polnoci,
ako sa prebúdza deň k ránu
do bieleho dňa a ž k vrcholu.
Tie vlasy,
ktoré rozčesal vietor,
tie vlasy čierne ako smrť,
a predsa vášeň mala zelenú,
tak ako keď vlastné
srdce bliká ako semafor
na križovatke vlastných tratí
do ticha,
len prosím žiadna panika.
Nastúpiť na vlak plný vášne,
zaliaty túžbou po tebe,
vždy keď rieka vyleje
svoje brehy budem myslieť na teba –
na vrchol Mont Everestu v našej spálni,
keď šeptala si a vášnivo.
– Len telo nerozpáľ mi. -
Museli sme stopnúť tento film.
Na konečnej svietila červená.
