Vypočuj Pane moje prosby,
nech bolesť nenosím viac na rukách,
nech básnici nezomierajú,
keď chcú zostať medzi nami.
Nebo otvorené ako prázdna dlaň,
Do okna vietor zavítal,
buchol doň z čistej sily.
Zo všetkého zostal kal,
ale predsa...., sivý holub na parapete
cez okno sa dobíja,
ten pozdrav priateľa z básnického neba,
až sa rozjasnieva.
Len v tvojom srdci, ktoré bije
ako na poplach, sa zvláštne stmieva.
Básnické P.S. Palikám, priateľ môj,
strašne mi chýbaš.
Pohľadom na oblohu,
si uvedomujem koho som
stratil. Maj sa!






