Písmo:
A-
|
A+
3 56 – Ráno.
Hmla sa dvíha
ako husté mlieko nad Londýnom.
Dýcha sa ťažko, až trhá hruď na mraky.
Na oblohe nedozierne vtáky,
ktoré vedia svoje.
Vo vzduchu čosi visí.
Bože, prosím o dážď!
Ty, predsa zlý nie si!
Nezaprší a nezaprší.
Smädné sú ruže na návrší.
A kvety v Jasnom údolí.
Ono, keď sa leto máji,
všetko smädné je.
Tráva,ktorá je fosforom oblečená
vždy ako z luxusnej predajne.
A stromy?
Tí smaragdoví rytieri v zelenom fraku,
s koreňmi v zemi.
Dážď, dážď... Bože! KEDY.......?
A potom myslieť iba na búrku.
Naozaj! Potom to príde.....
Tá búrka zaliata do ohňa.
Máš krásny strach.
Túliš sa ku mne s hlavou na mojom pleci,
Nežne ti šepcem. –Mám ťa rád. –
Búrka odrazu nečakane stíchne.
Za oknami už iba dážď,
starý, dobrý kamarát.
Dážď láske vždy hraje do karát.
