Na dva dlane jeden kríž.
Mama, ty ma vždy pochopíš.
Obloha sťahuje svoju tiaž.
Ubolené slzivé oči máš.
A potom ten dážď
medzi nami viem....
Ruže spisujú svoj testament.
Mesiac blúdivej noci nikdy
nezaspieva jej večné rekviem.
Ty vždy budeš,
večne medzi nami.
Boh žehnaj tvoje kroky na tejto zemi!
Som šťastný, že ťa mám.
Ja som ten jesenný dážď,
plný sychravosti, ktorý bubunuje
občas nepretržite ako divý.
Láska matky dokáže divy.
Poláskať, pookriať srdce jediného syna.
Mami, ani nebuď iná.
Za všetko krásne ti nesmierne ďakujem.
Ostaň sebou samou,
a ja budem tou búrkou za oknami.
Prinesiem ti vlahu na tvoje už zvráskavené pery.
Ver, všetko sa stmelí, všetko scelí
každá rana v živote.
Hoci z dážďa búrka sa zrodí a tvoje oči raní,
Si krátkozraká a nikdy ťa neprekuknem.
Bohužiaľ. Skôr ty mňa.
Tak stíchnem už –
som Tvoj syn.
Som predsa správny muž,
so srdcom plnej lásky pre teba,
drahá mama.
Som večná búrka na tejto zemi.
Dva dlane a jeden náš spoločný kríž.
Mama, ďakujem , že ma vždy pochopíš.
