Vietor za oknami bičuje stromy.
Slnko, ten zlatistý drahokam oblohe šepce.
Sme ako obraz maľovaný zlatom oblohy,
tam, kde maliarove oči neboli,
kde sa uličkami netúlali ešte.
Len Boh sa z výšky,
na tú krásu pozerá a vraví:
- Ľudia, to ráno v srdci neste! -
Nech sú krásne navždy okamihy,
ako, keď sa začítate do vzácnej knihy
a ožije v nej každý list.
Ten okamih jednoducho musel prísť.






