Písmo:
A-
|
A+
Ako prst v tráve,
keď práve,
jar rozbíja svoje
smaragdy,
sú navždy naše
sny rozbité na diamant.
Zvláštny je pocit na srdci,
s perom v ruke,
keď sa
poézia stáva anjelom na krídlach.
V tichu sa rodí spomienka,
prebúdza sa báseň na papieri.
Tvoj úsmev, tak vzdialený....
Ponorím sa do ticha,
srdce mi zašepce, slabo zabliká
ako semafor.
A ráno biele ako sneh,
zakotví vo svojom prístave....
So šálkou kávy myslím na teba
a ostávam verný pri káve.
