Písmo:
A-
|
A+
Experimentálny jav za oknami,
keď sa ráno ostrí na hrane,
mráz tuhne v žilách ako ruská vodka.
Zobúdzam svojim
pohľadom sneh na záclonách.
Je ráno patrí mne, tebe
a všetkým neveriacim Tomášom,
ktorí nechcú uveriť pravde na kríži.
V každej slze sa láme plač.
Oholený v prievane,
keď sa stáva z muža správny chlap,
hľadím do zrkadla,
srdce mám z toho na črepy.
Pd oknami sa ráno
prebúdza z bdelej kómy.
Otec v okne fajčí ako stará Dimitrovka,
a mama v kuchyni prevára vodu na čaj
ako dávne spomienky.
Nič nie je nemožné - čerstvo oholený,
čítam, Jožo, tvoju Knihu polomŕtvych.
Jeseň je vystretá ako Kristus na kríži,
tvoja poézia vstáva z popola.
Viem myslenie občas bolí,
keď poézia rozpráva,
a slovo navždy stráca dych.
