hľadím do zrkadla na svoje dvojča.
Z vodovodného kohútika tečie rieka.
Zachytím jej prúd a odhodím svoje unavené telo.
Oholím si kaktusové strnisko, omladnem.
Myslím na deň značky Willkinson,
na tvoj úsmev ponorený v pohári od vína,
keď si večer odchádzala odo mňa.
Myslím na krv, ktorá si našla cestu k bolesti,
na to, že v zrkadle každý muž ráno nájde svojho brata.






