Pomarančové slnko olúpané
do posledného lúča tohto leta
A stokrát obohratá veta
Mám Vás rád
I ruže akoby v tej chvíli zhoreli
s túžbou na popol
Rána už nie tak mrazivé
Vystáva však otázka
Bol či nebol?
Leto vyzlečené do bikín
Možno bol iba manekýn
Možno veršotepec – básnik iba
Láska to pravé korenie života
Tá pravá soľ s ktorou sa sype
ktorá ľuďom chýba
Bol to román? Láska na jeden dych ?
Alebo ten muž bol romantik?
Alebo jeho múdrosť - nie vyčítaná z múdrych kníh?
A leto zhaslo na dve zápalky
Ostala iba iskierka ktorá dodnes horí
Pod rúškom rána s kávou na podnose
Vždy s perom v ruke - nie ako herec Alain Delon
S básňou ako s jedom ako
so sérom určeným pre Cleopatru
S pocitom žiť pre svoje prvé a posledné leto
S básňou v srdci pre všetkých






