Za oknami sa jeseň
usadila ako pena na káve.
Zahniezdená v korunách stromov
holá bez jediného listu,
tajomná a vždy záhadná,
prichádza s dažďovými
kvapkami ako nečakaný hosť.
Nesie sa prúdom vetra,
po oblohe cez mračná.
Jeseň je tu,
ako vždy neskutočne zázračná.
A s ňou november,
uzimený, sychravý.
Básnik si dáva cukor do kávy.
V uliciach zračia sa
kaluže vody,
s nimi jeseň a jej
priateľ dážď do pohody.
Zmočí jej vlasy
a letmým bozkom
opäť osuší.
A večer? Pozve
do reštaurácie na suši.






