Deň ako zaliaty do žeravej pece,
je horúci jún s lúčmi,
ktoré sa zarezávajú pod kožu,
slnko je lekár
v dennej službe
po celý deň až k súmraku.
Hľadím cez okno, dotknem sa záclony,
na ktorých prebudil sa sneh.
Zvláštne, biela je farba nehy,
žltá farba leta, v ruke cigareta.
Sivastý kúdol nad mojou hlavou,
stráca sa ako Aladínový Džin.
Rozprávka z tisíc a jednej noci,
ktosi v byte chodí bosí,
necháva vo vlastných stopách tento
zvláštny seriál.
Život však nie je telenovela,
keď sedíš v kresle pred obrazovkou,
občas je krutý ako bič.
Sadnem si za stôl,
zapíšem pár poznámok k románu
bez heppyendu, odsrknem si z kávy
a začnem svoj pracovný deň.
Deň sa dvíha k oblohe
ako Kristov kríž,
z ktorého vždy tečie krv,
slnko kráča pomaly k vrcholu,
a ja mám dnes ruky plné príbehu.






