Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
noc a rieka (zdroj: www,googleobrazky.sk)
Temperamentný vietor
pradie zvráskavenej rieke
modré sny do jesenný pavučín.
Slnko je zrelé zhasnúť na tmu.
Jeseň si od nepamäti tyká
s kvapkami ako starí dobrí známi.
Len mesiac sa na oblohe kníše,
ako starý, unavený spáč.
Cesta je dlhá,
za ďalekým horizontom rána.
Zajtra sa slnko znova prebudí
a kľúčom otvorí nový deň.
Noci básnikov sú dlhé,
keď veria iba na slovo v básni,
na priestor vo vlastnom srdci,
ktoré bije ako nedeľný zvon.
Báseň vždy vidí svet očami
básnika, v ktorom sa
každý čas zrkadlí.
Rieky sa túlia ďalej
k svojim brehom.
Majú večný smäd po tebe.
keď myslím
pri splne mesiaca na teba.
