Písmo:
A-
|
A+
Báseň nesúca sa dolu riekou,
ktorej jedno oko plače. A nechápe ju nik.
Uťaté noci bez tmy.
Mesačné svetlo, ktoré sa ako víno stáča.
Vo váze ruže dávno zaspali.
V pohári sa perlí jasná noc ako pravý mok.
A báseň nepýta drobné za vodu.
Zrátané v eurách ako daň z pridanej hodnoty,
keď večné vody túlia sa k svojim brehom
a každá slza smädná je.
Čo brehy zmyjú, svedomie neodhalí.
Hodiny odbili v polnočnom čase tvoje oči
ako dve živé studne ponorené v tvári.
A noc sa navždy rozbila na črepy.
