/ priateľke D. /
Sú rána ako obraz biely,
a neha s nehou na kameni,
ktorý stráca dych.
Sú okamihy, chvíle s tebou,
so ženou, ktorú mám tak rád.
Sklonená hlava na mojej hrudi,
sa ako ranný vánok kolíše.
Je krásne, ak zostávaš i na svitaní,
čas ustal - ani pero nepíše.
A večer nás opäť čosi spojí,
za oknami rozsvietia sa
pouličné lampy sídliska.
Si mojou večnou múzou -
jednoducho, moja Deniska.
Máš v sebe iskru, šarm i krásu,
som celý z teba na popol.
Si žena so širokým srdcom
a láskou pre mňa ako monopol.






