
Jarná tráva píše prstom
po unavenej zemi poéziu.
Sny sú na to, aby sa snívali,
sny neskutočne, stále žijú.
Prúdom sa tiahne čas,
roky plynú ako rieka.
Zvráskavelo i osamelé nebo
na tisícu modlitbu, jeden kríž.
Ver, raz všetko pochopíš.
Poézia je večná ako Pán,
básnik nikdy neodchádza.
Ostal iba sám.